![]() |
OtĂĄzka: Mám pochybnosti... Dobrý deň, opä mám o čosi dlhí príspevok. Trápia ma pochybnosti a u sa v tých vetkých pochybnostiach, popravde, začínam stráca. Naposledy som bola na spovedi utorok ráno. Keď som prila domov, bola som astná a snaila som sa uvedomova si, e som sa vyspovedala najlepie ako som vedela, Pán Boh to videl a odpustil mi. Rozhodla som sa, e sa v tom u nebudem ďalej vŕta, ale e budem pozera vpred. No lene diabol ma pokúal u v to poobede. Tak som sa rozhodla nájs si na internete jeden článok o žútosti, ktorý som u čítala a upokoji sa. Kým som ho nala, pozrela som si aj iné o spovedi a medzitým bolo aj niečo v zmysle, e treba Bohu veri. Ja som sa zase znepokojila, e verila som Mu? Neskôr som si uvedomila, e áno, veď keď som prila zo spovede do lavice sa pomodli, bola som astná a verila som, e ma Pán Boh očistil. Keď som si uvedomila, e spoveď bola v poriadku, uvedomila som si, e zbytočne som zase pochybovala o Boom milosrdenstve a láske. Začalo ma trápi či som nepochybovala teraz nepochybovala u príli a nevedela som rozlíi, či to pochybovanie bol žahký alebo aký hriech proti Duchu Svätému proti Boiemu milosrdenstvu. Tak som napísala pánovi kaplánovi. On mi v ten deň neodpísal a do konca dňa som bola taká nijaká, neistá. U som začínala aj rozmýža nad tým, e asi by to stačilo len vyzna pri omi a necha sa posilni sv. prijímaním, ale nechcela som u viac písa pánovi kaplánovi a chcela som vedie jeho názor bez môjho ovplyvnenia. Večer som sa snaila pre istotu si vzbudi dokonalú žútos a snaila som sa to odovzda Bohu. Na druhý deň - stredu (včera) som sa doobeda rozhodla, e keď mi pán kaplán stále neodpísal, tak som mu napísala, či mu môem zavola. Potom som sa pomodlila a poprosila Pána Boha, e keď ete tak málo dokáem vníma Jeho hlas, tak nech mi napr. prostredníctvom pána kaplána dá odpoveď, e čo mám robi. O chvížu na to mi zazvonil mobil. Povedala som pánovi kaplánovi, e čo ma trápi, no len vežmi zhurta. On povedal, e je to v poriadku, lebo pochybova je žudské a môem ís na prijímanie. Ja som ale nebola vežmi spokojná, pretoe som mu hovorila len z hlavy a nebola som spokojná s tým, čo som sa opýtala. Tak som mu ete raz zavolala a u som mala aj napísané, čo a ako mu chcem poveda opýta sa. Pravdepodobne rieil aj niečo iné, pretoe sa ponáhžal a aj ma potom stopol, tak som to dopovedala len rýchlo, no ubezpečil ma, e naozaj sú to žudské pochybnosti a naozaj môem ís na prijímanie. Iné by bolo keby som neverila, e mi Boh odpustil. Tomu som pri spovedi verila, len potom doma som začala zase pochybova a prestávala veri. Ráta sa to ako hriech? Po telefonáte som sa snaila ukžudni a uvedomi si Boiu lásku. No vežmi sa mi to nedarilo tak ako som chcela. Síce som si prehrávala v hlave, e: bola som na spoveď, Boh mi odpustil, potom som síce pochybovala, ale uvedomila si e nemusím pochybova a tak Mu to poviem na začiatku ome, e som pochybovala a môem pristúpi k prijímaniu, veď aj pán kaplán mi to potvrdil... A keďe som stále nebola úplne pokojná, znepokojenie prilo z toho pohžadu: pochybovala si a boli to len žudské pochybnosti, ale keďe stále nie si pokojná, málo verí Boiemu milosrdenstvu a to je aký hriech. To, e aj keď ti to pán kaplán povedal, stále nie si pokojná a pochybuje, či by ti to Boh mohol odpusti pri svätej omi. Má tým pádom pravdepodobne TERAZ aký hriech... No a takto neistá som ostala. Večer som sa ete dlho modlila, najskôr som sa snaila si vzbudi dokonalú žútos a uvedomi si Boiu lásku, ale vežmi sa mi to nedarilo a tak som sa snaila aspoň čo najúprimnejie to vetko odovzda Bohu a ukžudni sa s tým e On sa postará. Viem, e nie je dobré chodi na sv. spoveď trikrát za týdeň, ale myslím si, e tých pochybností u bolo asi priveža. No neviem čo mám robi - bojím sa, e tie vetky pochybnosti boli u naozaj cez, e boli akým hriechom proti Duchu Svätému a Jeho láske a tak je potrebné ich vyzna pri spovedi, veď som stále pochybovala o tom či by mi to mohol odpusti pri sv. omi. A nechcem prija sv. prijímanie nehodne alebo s neistotou. Nedežu toti ideme pravdepodobne do kostola, ale zajtra večer by som sa ete mohla ís vyspoveda. Ďakujem Mika, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Bylo mi odpuěno při zpovědi? Prepáčte, ja som tou správou pred tým myslela skôr aj na to, e ak by to prijímanie vtedy bolo nesprávne, tak či mi bolo včerajím rozhreením odpustené napriek tomu, e pán kaplán povedal, e hriech to podža neho nebol? A aj preto, e som nevyznávala vetky tie hriechy zo stredy ete raz... Skrátka verím, e Pán Boh videl, e som včera prila ochotná vetko vyzna ete raz, ak by bolo potrebné a aj keď mi bolo na spovedi povedané, e to nebol hriech, tak ak by náhodou bol, tak mi to Pán Boh odpustil kvôli úmyslu prís? A teda u to nemusím nabudúce hovori viac a môem na to zabudnú? Inak ďakujem krásne ete raz za vetky vae odpovede a uistenia:) Mika, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Byl zpověď platná? Dobrý deň, tak píem ete raz. Pán farár mi odpísal, e on je u rodičoch, ale e je tu pán kaplán, tak môem ís za ním. Napísala som mu teda, povedal, e môem prís, nakoniec mi ete volal, e aby som prila skôr, lebo tam bude len on, kostolníčka a ja, tak aj oma sa začne skôr. Čie som sa ete rýchlo pripravila na prípadnú spoveď a la. V kostole sme si sadli, ani neviem či som sa preehnala a začala som mu hovori o tom vetkom. On povedal, e prvotný úmysel bol vetko vyzna a preto mi bolo odpustené a nemusím to viac vyznáva, e to nie je hriech. Potom som ete povedala hriechy odvtedy, aj keď iba žahké. Dal mi rozhreenie a slávili sme omu. Ete pre ňou som sa ho raz opýtala, či môem ís naozaj na prijímanie, povedal áno a la som. Po omi som sa mu poďakovala za vetko a povedala, e ma najviac trápilo to prijímanie, či nebolo nehodné. Ako som to hovorila, zase som znervóznela. Povedal, aby som bola pokojná a pozerala vpred. Tak som potom prila domov, na jednej strane pokojnejia, pretoe aj farár, aj kaplán mi povedali, e vetko je v poriadku a nemusím na to viac myslie. Na druhú stranu to mám stále v hlave. Ako môe by vetko v poriadku, keď som na to sv. prijímanie la u s výčitkou, e mono to nie je dobré e idem. la som, najmä pre prvú mylienku s ktorou som vyla zo spovedelnice, e je mi odpustené. A tie dos vežkú úlohu zohralo, e som len teraz z som nej vyla a bolo by čudné hneď neís, aj mamka by sa ma pýtala prečo nejdem a zbytočne by som aj ju nahnevala e nejdem. Aby ste ma zle nepochopili, v iadnom prípade to nedávam za vinu iným. Rozmýžam, e keby tam ostatní neboli, tak či by som la, ale neviem, mono by som radej la za kaplánom a poradila sa s ním najprv. Ale to u teraz nezmením. Skrátka la som vtedy na to prijímanie. Najprv som rozumovo uváila e je to dobré, keď som sa len teraz vyspovedala. No keď som kráčala a prijímala, u som bola nepokojná, e mono je to nehodné. V hlave bola aj mylienka, veď keby, tak sa vyspovedám, len nech teraz vyzerám normálne. Tú som sa snaila zaplai, lebo viem, e takto myslie nie je správne. No skrátka, stále mám v sebe tie pochybnosti... A myslíte si, e keď som včera prila za pánom kaplánom a aj keď som to nezačala hovori ako normálnu spoveď a nevyznala opä vetky hriechy z minulej stredy, tak keď mi dal rozhreenie bolo to aj od toho, e keby to prijímanie predsa bolo nehodné? Lebo povedal, e sa z toho nemusím vyznáva, e to podža neho hriech nie je, aj keď e on sa nechce a nemôe stava do úlohy Pána Boha, ale myslí si, e to nebol hriech. Bolo mi u naozaj vetko odpustené? Na jednej strane som pokojnejia, e mi obaja povedali, e vetko je v poriadku, na druhej mám stále výčitky, e či predsa a či mi včerajím rozhreením Pán odpustil aj napriek tomu e som nezačala spovednou formulkou (spovedám sa Pánu Bohu i vám,...) a e to bolo zhodnotené, e to hriech nie je? Ďakujem vám za odpoveď Mika, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Zpověď... Dobrý deň, rozhodla som sa napísa námu farárovi a poprosi ho o sv. spoveď, aby som vyznala vetko, v čom si nie som istá a čo ma trápi. Takéto veci je asi lepie riei s duchovným otcom naivo, tie chápem, e trvá istý čas, kým správa poputuje ku vám, k d. otcovi a spä ku mne. Chcela by som sa aj preto ospravedlni, e som vám písala tožko veža správ a ďakujem ak ste pri mne neprili o nervy:) Tie sa u teím na tú kniku a verím, e aj ona mi pomôe rás v Pravde a Láske. Teraz u len čakám, kým mi ná pán farár odpíe a verím e sa s ním dohodnem na spovedi, aj keď on povedal, e si myslí e netreba, ale ja viem, e ma to ete trápi. Tie mi vežmi pomáha, keď si prečítam vae predchádzajúce odpovede, pripomeniem si, e Pán Boh ma žúbi a vidí, e sa snaím. Tak ďakujem ete raz najmä za vau trpezlivos a za to, e tu pre nás ste:):):) Mika, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Proklela jsem někoho? Ahoj! Jednou jsme měli ve spolču tematko na duičky, odpustky, smrt atd. Bylo tam taky řečeno něco o proklínání a e proklínat by se nemělo ani ze srandy. Po spolču jsem nad tím přemýlela a v hlavě mi furt znělo: proklínám tě.... A potom mě napadl jeden můj blízký člověk který zemřel. Ale vůbec jsem ho neměla v úmyslu proklít ani nemám za co mám tu osobu moc ráda, take jsem to vůbec nemyslela váně! Ale poslední dobou se mi to děje částo. Třeba se modlím take jakoby myslím na Boha a najednou zase mám v hlavě to \" proklínám tě \". Proklela jsem Boha? Bojím se e jsem tímto způsobem e na někoho myslím a nejednou mi přijde do hlavy to \" proklínám tě \" proklela spoustu lidí. Ale ale váně nemám proč je proklínat. Nechci nikoho prolínat. Bojím se e je to hřích.... Doufám e jsem je neproklela. Nevím jak se toho zbavit mám to pořád v hlavě. Jak na to tak nemyslet a pořád takto někoho \"neproklinat\" ? D., 13 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Můu zpívat koledy o adventu? Je hřích zpívat písničky, které se nehodí do liturgického období (např. zpívat vánoční písničky a koledy o adventu nebo kdykoli mimo Vánoce)? ., 14 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Co je těký hřích? V youcatu jsem četla, e svátost biřmování můe přijmout kadý katolický křesan, který je pokřtěný a je ve stavu milosti (nedopustil se ádného smrtelného hříchu). Co je smrtelný hřích? Je to těký hřích nebo hřích ze sedmi hlavních hříchů jako pýcha, lenost.....? Co kdy někdo není ve stavu milosti (dopustil se smrtelného hříchu)? Můe jetě svátost biřmování přijmout? Je nutné před svátostí biřmování vykonat generální zpověď nebo stačí obvyklá zpověď? ....., 14 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Bylo správné vzít kamarádky na prohlídku varhan? Dobrý den. Učím se hrát na varhany a mám vlastní klíče od kůru. Jednou jsem na kůr k varhanám vzala dvě holky (jedna věřící, ale do kostela nechodí a druhá asi spí nevěřící). Podívaly se, zkusily si to, já jsem něco zahrála. A potom jsme odely. Mám z toho ale takový patný pocit. e jsem je tam neměla brát ani e se neměly dozvědět o tom, e ty klíče mám. Co kdyby tam potom někdo něco ukradl nebo by to někomu řekly. Jetě kdy nejsou tak věřící jako já, e ani moc do kostela nechodí a tak. Nebyl to hřích, e jsem je tam vzala? Vadí, kdy jsem je nechala si na to i trochu zahrát? Mám z toho trochu výčitky. Pomeranč, 14 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Nejspí mě oslovil někdo ze sekty Sinčchondhi... Ahoj asi mi napsal někdo z té sekty sinčchondi. Psal mi e mě objevil na nějaké stránce pro věřící, kdy jsem se ptala na jaké, řekl e si to nepamatuje. ( U to je divné) Ptal se mě na 8 otázek ohledně víry a a já jsem v tý době vůbec nevěděla o co jde a tak jsem odpověděla. Kontaktovali mě přes instagram. Mám s tím něco teď dělat nebo to jen vzít jako poučení a u se tím dál nezabývat? U jsem si toho člověka zablokovala. Děkuju moc Bety, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
![]() |
OtĂĄzka: Nejsem si jistá, jestli můu jít k příjmání... Dobrý deň, vežmi pekne ďakujem za odpoveď, ja som vak u sobotu bola na omi a keďe ma to trápilo, opýtala som sa pána farára (bol to síce iný, ne ten čo ma spovedal, ale opísala som mu o čo ide). On mi povedal tie veža pekných mylienok a e je to vlastne na mne, či som sa prila vtedy úprimne vyspoveda alebo sa snaila niečo zataji. Ja som síce vedela, e som sa chcela úprimne vyspoveda a vyzna, no stále som mala niekde tú mylienku, e mohla som vtedy napríklad skoči pánu farárovi do reči alebo niečo tak... Pán farár potom povedal e mi dá rozhreenie a ja som sa opýtala či mám vyzna hriechy. On potom povedal, e to u bude ako normálna spoveď, tak som sa teda vyspovedala ete raz a znovu povedala vetky hriechy z tej predchádzajúcej. Nepripravovala som sa na túto, lebo som bola pripravená ete z minulej, no ožutovala som, asi nedokonalo, ale áno, v tom priestore po vyznaní. Po spovedi som sa ete opýtala e keby bola aj tá spoveď predtým platná, či vadí e som sa spovedala znovu. Pán farár odpovedal e nie. A tak chodím teraz na sv. prijímanie. No pre zmenu mám výčitku, e som sa druhýkrát spoveda nemusela/nemala a či som tým nepohrdla Boím milosrdenstvom a teda či práve to nie je aký hriech... Snaím sa si uvedomi, e Pán Boh ma žúbi a verím, e Jeho Telo mi pomôe rás v láske a dôvere, no zároveň mám obavy z tej druhej spovede a malej dôvery. tvrtok idem do kostola číta a rada by som tie ila na prijímanie, no chcem sa uisti, či je to v poriadku alebo som naozaj Boím milosrdenstvom pohrdla a je to aký hriech? Viem, e píem viac otázok, no vežmi mi pomáha usmernenie. Ak by bolo moné, bola by som rada za odpoveď do tohto tvrtku poobedia. Ďakujem krásne ete raz za vetko. Mika, 16 let |
| OdpovÄÄ: | |
| Strana: 1 << 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 >> 96 | |